Únava z rozhodovania III. časť
- Nina Aleksieva
- Jun 12, 2023
- 2 minút čítania
V dnešnej dobe je rýchlosť zmien stále vyššia. Je na historickom maxime a lídri čelia rozhodnutiam častejšie ako kedykoľvek predtým. S rastúcim počtom rozhodnutí môže byť ovplyvnená ich celková efektivita. Vedúci pracovníci, ktorí trpia únavou z rozhodovania, sa stávajú prekážkami v rozhodovacom procese a dominový efekt následne pocíti celá organizácia.

Bez ohľadu na to, ako racionálni sa snažíme byť, nemôžeme robiť rozhodnutie za rozhodnutím bez toho, aby sme nezaplatili biologickú daň, teda únavu z rozhodovania. Biologická cena za to, že sme unavení a oslabení sa prejavuje aj tým, že mozog začne robiť rozhodnutia automaticky. A to môže ovplyvniť efektivitu.
Jeden z dopadov na efektivitu vedenia v dôsledku únavy z rozhodovania je aj to, že vedúci pracovníci začnú odolávať akejkoľvek zmene alebo potenciálne riskantnému kroku. A to sú už silné varovné signály.
S väčším počtom rozhodnutí, ktoré treba urobiť, sa spokojnosť s každým z nich znižuje. Únava a následné zlyhanie môže byť nielen dôsledok množstva rozhodnutí, ale aj toho, že čelíme rozhodnutiam, ktoré sú zle štruktúrované a zložité.
Výskumy potvrdzujú, že vedúci pracovníci a ich manažérske tímy často zlyhávajú pri strategických rozhodnutiach preto, že tímy čelia rozhodnutiam práve zle štruktúrovaným a zložitým.
Toto tvrdenie zdôrazňuje koncepciu únavy z rozhodovania v tom, že ak by sme robili menej rozhodnutí, mohli by byť následne nielen lepšie štruktúrované, ale aj so zložitosťou by sa dalo pracovať.
Znie to ironicky, ale jednou z vecí, ktorú môžeme urobiť na zníženie únavy z rozhodovania, je robiť rozhodnutia rýchlejšie. Zhromaždiť fakty, rozhodnúť a pokračovať. Je lepšie sa rozhodnúť, ako nechať vo svojom mozgu otvorenú slučku. Otvorená slučka bude zaberať miesto pre iné dôležité veci lebo
nám zaberie mentálnu silu. A keď neurobíme jedno rozhodnutie, bráni nám to premýšľať a sústrediť sa na ďalšie.
Čo je však horšie, často si ani neuvedomujeme, že sa cítime unavení a oslabení z rozhodovania. Mozog to následne kompenzuje tak, že urobí rozhodnutia sám automaticky, na základe zvyku alebo v reakcii na vonkajšiu požiadavku.
A v neposlednom rade - únava z rozhodovania môže vysvetliť, prečo sa rozumní ľudia hnevajú na kolegov, organizujú nekonečné mítingy či odkladajú rozhodnutia a vyhýbajú zavádzaniu potrebných zmien.
Comments