SEBAKLAM: FATAMORGÁNA VLASTNEJ PRAVDY

Sebaklam je zaujímavý fenomén. Ako môžu ľudia úmyselne klamať sami seba? Zdá sa to nelogické. Sebaklam znamená vidieť svet taký, aký si želáme, a nie taký, aký je. A tým tak trochu zavádzame. Seba, aj ostatných.

Tento druh správania nie je zriedkavý, je až neuveriteľne bežný. Klameme samých seba, aby sme si chránili sebaobrazy, čo nám umožňuje niekedy konať nemorálne a zároveň si zachovať čisté svedomie. Pritom veríme, že sú naše činy nejakým spôsobom ospravedlniteľné.

U niektorých ľudí sa zdá, že tendencia je vrodenou osobnostnou črtou. Iní si môžu vypestovať návyk na sebaklam ako spôsob, ako sa vyrovnať s problémami a výzvami.

Prečo klameme samých seba? Aby sme zvýšili svoju príťažlivosť, zručnosť alebo inteligenciu?

Je to túžba po sociálnom postavení, zvýšenie ega?

Hlavne je to obranný mechanizmus na ochranu pred nepríjemnými pravdami alebo skutočnosťami. Umožňuje nám zachovať si pozitívny sebaobraz alebo sa chrániť pred bolestivými emóciami. Skreslením alebo popretím určitých aspektov reality si ľudia môžu zachovať svoju sebaúctu a znížiť psychické utrpenie.

Rovnako to môžu byť aj kognitívne predsudky. Ľudia sú vystavení rôznym vzorcom myslenia, ktoré môžu viesť k chybám v úsudku. Tieto predsudky ovplyvňujú to, ako vnímame informácie, interpretujeme udalosti a vytvárame si presvedčenie o sebe a o svete. Napríklad ľudia vyhľadávajú alebo uprednostňujú informácie, ktoré potvrdzujú ich existujúce presvedčenia alebo preceňujú pozitívne výsledky a podceňujú negatívne.

Túžba po spoločenskom prijatí je odveká. Snažíme sa zapadnúť a byť akceptovaní ostatnými. Aby sme sa zosúladili so spoločenskými normami, môžeme samých seba klamať o svojich skutočných presvedčeniach, hodnotách alebo činoch. Môžeme samých seba presviedčať, že zastávame určité názory alebo sa zapájame do správania, ktoré je spoločensky prijateľnejšie alebo v súlade s našim želaným sebaobrazom.

Sebaklam môže byť poháňaný aj emocionálnymi faktormi, ako je strach, vina alebo hanba. Klameme sami seba aby sme sa vyhli konfrontácii s emóciami, ktoré je ťažké zvládnuť.

Hoci sebaklam môže krátkodobo slúžiť ako mechanizmus zvládania, z dlhodobého hľadiska má negatívne dôsledky. Bráni osobnému rastu, ozajstnému sebahodnoteniu a zaťažuje vzťahy. Nehovoriac o zlých rozhodnutiach. Preto treba praktizovať úprimnú sebareflexiu a hľadať spätnú väzbu od ostatných. To nám pomôže kultivovať realistickejšie a autentickejšie chápanie seba a sveta okolo nás. Lebo sebaklam sa môže stať zvykom, ktorý sa vymkne kontrole a poskytne základ pre ďalšie klamstvá, nielen seba samého ale aj ostatných.